Kým niekde prebieha príprava na ďalší fiškálny rok, míňajú sa posledné badžety, inde sa pomaly ale isto začína skloňovať téma vianočných večierkov. A popri tom všetkom je toto obdobie pre firmy význačné ešte jednou vecou – súťažou o titul Najzamestnávateľa Slovenska.
Sú stabilita a lojalita už len mýty?
Éra celoživotných zamestnávateľov je nenávratne preč a obdobie príchodu silných amerických značiek s veľkým know-how a nadupaným manažmentom zostáva v spomienkach dnešných baby boomerov, prípadne mileniálov – ak mali to šťastie ich zažiť v najlepších rokoch. Doba sa zmenila. Zmenili sa priority, zrýchlilo sa tempo a firmy bojujú nielen s prítomnosťou a jej potrebami, ale zároveň s paralelným vesmírom v podobe budúcnosti, vplyvu AI a jej predpokladaným dopadom na trhovú ekonomiku. S tým samozrejme súvisia aj nálady na trhu práce – ponuky práce kolíšu, prepúšťanie je v mnohých segmentoch citeľné a nikto dnes nevie, ako bude vyzerať zajtrajšok.
Otázkou teda zostáva – existuje ešte stabilita v zamestnaní, ako si ju pamätáme? Zostanú zamestnanci naozaj lojálni, keď sa nemôžu s určitosťou spoľahnúť na lojalitu tej druhej strany? Rôzne hypotézy o budúcom vývoji spôsobujú vrásky nejednému firemnému stratégovi a táto novodobá korpo schizofrénia firmy často odkláňa od aktuálnej reality.
Recept na úspech neexistuje
Každý zamestnávateľ si ho zostavuje sám. Pretože, aby toho nebolo málo, do hry zároveň vstupujú faktory ako finančné zdravie, segment pôsobenia a konkurencieschopnosť, regionálna pôsobnosť, pôvod a lokálna autonómia, možná flexibilita v typoch úväzkov a ďalšie objektívne príčiny. Akonáhle ich má firma “prelúskané”, môže pristúpiť k efektívnym riešeniam práce s vlastnými zamestnancami. Tam ju čaká vnútorná kalibrácia ich typológie a generačného zloženia, ako aj rozdielnych hodnotových rebríčkov a potrieb.
Čo je teda možné spravodlivo hodnotiť?
Konzistentnosť v podobe dlhodobej prioritizácie ľudí pred krátkodobými finančnými výsledkami. Odvážne rozhodnutia a projekty s cieľom robiť ich pracovný život z roka na rok lepším. Snahu poznať ich potreby čo najlepšie, nepodliehať panike okolitého chaosu a schopnosť pružne prispôsobovať stratégiu tomu, čo je pre danú firmu naozaj dôležité, s ohľadom na ľudí. A v neposlednom rade je tu hlas verejnosti a zamestnancov, ktorí peknému marketingu nastavujú finálne zrkadlo.
Najlepší zamestnávateľ nie je o HR
Rovnako ako za výsledky firmy nezodpovedá finančné oddelenie. Dobre nastavené HR môže dať firme podstatný náskok vo forme systému, dát, pracovných podmienok a podpory lídrov, no nemá absolútny vplyv. Tak ako samotná kultúra, tlak na výkon, zrelosť a pevnosť manažmentu rozhodujú o každodennom živote vo firme, aj téma “ako sa u nás pracuje” patrí všetkým zúčastneným.
Všetkým firmám držíme palce. V súťaži aj v každodennej realite. Pretože lepší svet práce nevznikne sám. Vytvárajú ho firmy, ktoré sa rozhodnú byť jeho súčasťou. My sme svojmu favoritovi už hlas dali, a čo vy?
