Pamätám si to dodnes veľmi jasne. Myšlienka 4-dňového pracovného týždňa vznikla počas chladného zimného dňa, keď sme sa spolu s regionálnym manažmentom našich pobočiek zavreli do zasadačky s cieľom otvorene diskutovať o zmene a o tom, či tejto zmene skutočne veríme.

Poznáte ten pocit, keď ako HR dodáte nový proces, školenie alebo „perfektnú“ hodnotiacu škálu. A firma to jednoducho nepoužíva?

Udržať spokojného zamestnanca v dnešnej dobe je oveľa náročnejšie než kedykoľvek predtým. Tlak na výkon rastie, retail čelí neistote a očakávania ľudí sa menia.

Hromadné prepúšťanie nezvykne byť obľúbenou témou HR-istov či manažmentu, napriek tomu je to niečo, s čím sa vo svojej kariére pravdepodobne stretne väčšina z nás, bez ohľadu na to, v akom odvetví pracujeme.

V korporáte, ako je ten náš, sa často stávalo, že „ľavá ruka nevedela, čo robí pravá“. Aj banálna požiadavka v minulosti zamestnala päť ľudí na zdĺhavej porade.

Výpoveď zvykne pôsobiť náhle. Príde výstupný rozhovor, krátke vysvetlenie a prekvapený manažér. „Je to kvôli peniazom?“ „Nie.“ A potom nastane ticho.