Veľmi často zaznievajú vety, ktoré sú si podobné:
„Už ma to viac nenapĺňa.“
„Nie som šťastný.“
„Nedáva mi to zmysel.“

Vždy, keď to počujem, napadne mi otázka: Ako často máme prácu, v ktorej sme nielen dobrí, ale ktorá nás aj baví, napĺňa a dáva nám zmysel?

Úprimne? Nie je to také jednoduché ako by sa to mohlo na prvý pohľad zdať. Keď skončíme školu, väčšina z nás má nejakú predstavu. Sny, ambície, ideály. Potom však príde realita – požiadavky na prax, limitovaný počet otvorených pozícií na trhu, tlak „začať niekde“. A tak robíme kompromis. Začneme niečím, čo nám ide, s vierou, že nás to raz posunie tam, kam chceme.

Je to rozumné, a mnohokrát aj nevyhnutné

Lenže potom sa stane niečo nenápadné. Práca nás postupne pohltí. Pribúdajú úlohy, zodpovednosť, očakávania. A život ide ďalej. A my nemáme čas a hlavne  odvahu, zastaviť sa a položiť si otázku, či sme stále na tej ceste, ktorú sme si kedysi predstavovali? Či sa, krok za krokom, nevzďaľujeme od toho, čo bolo pre nás dôležité – nie preto, že by sme nechceli, ale preto, že sme sa nechali viesť tým, čo sa zdalo rozumné, bezpečné a správne.

Byť dobrý v niečom ešte neznamená, že je to pre vás dlhodobo správne.

Niekedy si to uvedomíme až po rokoch

Existuje však ešte aj druhý scenár. Taký, v ktorom sme mali možno aj kúsok šťastia. Dostali sme sa k práci, ktorá nás bavila. Napĺňala nás. Dávali sme do nej energiu aj kus seba. Lenže časom sa zmenil život. Priority. Hodnoty. Objavila sa rodina, nové záujmy, iné potreby. A zrazu sme zistili, že to, čo nám kedysi dávalo zmysel, už dnes nefunguje.

Nie preto, že by sme urobili chybu. Ale preto, že sme sa zmenili. V oboch prípadoch sa deje to isté. Nenápadne sa odpojíme. Od seba. Od svojich hodnôt. Od toho, čo nám dáva zmysel. Nie úmyselne. Ale skôr preto, že sme sa nikdy naozaj nezastavili a nespýtali sa: „Je toto ešte ono?“

Raz mi jedna z klientok opisovala obdobie, keď sa po úspešnej kariére a rodičovských dovolenkách snažila nájsť smer, ktorý by bol v súlade s tým, kým je dnes. Mala za sebou bohaté pracovné skúsenosti, úspešnú a dobre platenú pozíciu, no zároveň cítila, že potrebuje niečo, čo ju bude aj vnútorne napĺňať. Až keď si dovolila pomenovať svoje silné stránky a zohľadniť skúsenosti zo života mimo práce, dokázala si nájsť úplne novú cestu, ktorá jej začala opäť dávať zmysel.

Ak sa v týchto riadkoch spoznávate, možno je dôležité povedať jednu vec hneď na začiatku – nie ste v tom sami a neznamená to, že ste zlyhali. Často len ide o signál, že je čas spomaliť a pozrieť sa na seba trochu inak, či už vy sami, alebo s podporou niekoho, kto vám pomôže udržať si odstup a nadhľad.

Ako na to? Neexistuje jedno správne riešenie, no niektoré z nasledujúcich princípov môžu byť užitočné:

1. Vnímajte hodnoty ako vnútorný kompas. Hodnoty nie sú abstraktné slová na papieri. Sú to veci, bez ktorých sa v práci necítite dobre – napríklad zmysel, férovosť, sloboda, rozvoj či stabilita. Každý ich máme iné. Keď nás práca prestáva napĺňať, je dobré sa pýtať: Ktorá z mojich hodnôt mi dnes v práci chýba alebo je potláčaná?
2. Rozlišujte medzi tým, v čom ste dobrí, a tým, čo vás napĺňa. Byť dobrý v niečom ešte neznamená, že je to pre vás dlhodobo správne. Mnoho ľudí zostáva v rolách, ktoré zvládajú výborne, no už im neprinášajú radosť ani energiu. Nebojte sa položiť si otázku: Čo mi ide, a čo mi zároveň dáva zmysel?
3. Uvedomte si, že zmysel práce sa v čase mení. To, čo nás motivovalo pred desiatimi rokmi, nemusí fungovať dnes. Menia sa životné fázy, priority aj potreby. Pripustiť si túto zmenu nie je slabosť, ale znak osobnostnej zrelosti. Zmysel práce nie je niečo, čo si nájdeme raz a navždy.
4. Nepodceňujte malé signály nespokojnosti. Únava, podráždenosť, strata záujmu či vnútorný odpor nie sú náhodné. Často sú prvými signálmi, že sme sa od seba vzdialili. Zachytiť ich včas môže znamenať jemnú korekciu smeru namiesto radikálnej zmeny.
5. Dovoľte si pýtať sa, aj keď ešte nemáte odpovede. Zmena nezačína veľkým rozhodnutím, ale úprimnou otázkou: „Čo dnes potrebujem, aby mi práca dávala zmysel?”a  „Čo som ochotný/á urobiť pre to, aby som to zmenil?”  Odpoveď nemusí vôbec prísť hneď. Dôležité je však dovoliť si ju hľadať.
6. Hľadajte súlad medzi hodnotami, silnými stránkami a radosťou. Najväčšia spokojnosť v práci sa zvyčajne objavuje vtedy, keď sa stretnú tri veci: to, čo považujeme za dôležité, to, v čom sme prirodzene dobrí, a to, čo nás baví a vnútorne napĺňa. Ak niektorý z týchto prvkov dlhodobo chýba, rovnováha sa narúša. Práve tento súlad často vysvetľuje, prečo sa v niektorých obdobiach cítime v práci „na svojom mieste“ a v iných nie.

Nie každý z nás potrebuje veľkú zmenu

A nie každý stojíme na prahu nového začiatku. Niekedy stačí uvedomiť si, kde práve sme, a priznať si, že to, čo nám kedysi fungovalo, dnes už nemusí. Práca je len jednou časťou nášho života, no zároveň miestom, kde trávime veľkú časť času a investujeme veľa energie. Ak v nej dlhodobo chýba pocit zmyslu, skôr či neskôr sa to prejaví.

A preto sa netreba báť aspoň na chvíľu sa zastaviť a pozrieť sa na to, čo je pre vás skutočne dôležité. Môže sa znovu objaviť zmysel v tom, čo robíte každý deň. Alebo možno zistíte, že je čas na zmenu a hľadanie vašej novej cesty.