Ako zaujať a prilákať kvalitných kandidátov? Ako zvýšiť angažovanosť zamestnancov? Ako nastaviť onboarding tak, aby nebol len administratívnou povinnosťou? Ako presvedčiť manažérov, aby rozvoj ľudí neodkladali na potom, „keď bude viac času“?
Na riešenie týchto a obdobných otázok sa pozeráme cez dáta, prieskumy, benchmarky aj cez optiku našich vlastných skúseností. Napriek tomu sa niekedy stáva, že vytvoríme riešenie, ktoré nám síce z pohľadu HR dáva úplný zmysel, no ľudia mu nakoniec nerozumejú, alebo ho nevyužívajú, pretože v ňom nevidia hodnotu.
Práve tu môže byť zaujímavou inšpiráciou prístup k tvorbe interných produktov a procesov pomocou Design Thinking. Možno ste sa už s týmto prístupom stretli, a možno ste už aj niečo vyskúšali. Pre tých z vás, ktorým tento prístup nie je úplne známy, načrtnem v nasledujúcich riadkoch jeho podstatu a reálny prínos pre optimalizáciu výziev, ktoré aktuálne riešite.
Keď zmeníme perspektívu, často sa zmení aj samotná definícia problému.
Čo je design thinking
Zjednodušene povedané, je to prístup k riešeniu problémov, ktorý vychádza z reálnych potrieb a skúseností ľudí, pre ktorých riešenie vytvárame. A teda – nie je to ďalšia „metodika do HR toolboxu“, ale živý process, spôsob premýšľania o problémoch a navrhovania riešení.
Jeho podstatou je snaha dôkladne pochopiť problém v praxi skôr, než začneme navrhovať akékoľvek riešenie. Namiesto otázky „Ako zlepšíme náš proces?“ sa preto môžeme spýtať napríklad: „Čo človeku v tomto procese skutočne komplikuje život a prečo?“ Znie to možno ako jemné preformulovanie otázky, rozdiel vo výsledku je však zásadný.
Design thinking pracuje s praktickým skúmaním, správnou formuláciou problému, tvorbou nápadov, experimentovaním a overovaním možných riešení. Dôležité pritom je, že nejde o lineárny process, aj keď pre jednoduchosť počas neho prechádzame s vopred zadefinovanými fázami:
- Exploration (skúmanie): Zisťovanie potrieb, problémov a očakávaní používateľov.
- Ideation (získavanie nápadov): Hľadanie a vytváranie čo najväčšieho množstva možných riešení.
- Prototyping (tvorenie prototypov): Tvorenie jednoduchej verzie riešenia, ktoré je možné vyskúšať.
- Validation (overovanie): Testovanie riešenia s používateľmi a zisťovanie, či skutočne funguje a rieši ich problém
V každom kroku je k dispozícii množstvo nástrojov. K riešeniu sa dostávame postupne – skúšaním, získavaním spätnej väzby a ochotou meniť pôvodné predpoklady. Pre HR je tento spôsob uvažovania mimoriadne relevantný. Veď HR produkty a procesy nevytvárame pre tabuľky, systémy či smernice. Vytvárame ich pre ľudí.
Nie je to workshop plný post-itov
Možno sa vám teraz v mysli vynoril workshop s brainstormingom a farebnými papierikmi. Tie síce môžu byť jeho súčasťou, ale samotná metodika je o spôsobe uvažovania:
- O ochote spochybniť vlastné predpoklady.
- O schopnosti počúvať ľudí bez toho, aby sme si ich odpovede okamžite vysvetľovali.
- O rozlišovaní medzi tým, čo si myslíme, že ľudia potrebujú, a tým, čo skutočne potrebujú.
- A tiež vedomom tvorení riešenia, ktoré nemusí byť dokonalé na prvýkrát – a ochote ho následne optimalizovať v praxi.
Pre skúsených HR profesionálov môže byť práve toto výrazný posun vpred. Nie preto, že by nepoznali svojich zamestnancov a ich potreby. Ale preto, že komplexné HR výzvy si často vyžadujú viac než skúsenosť a dobrý odhad. Vyžadujú systematický spôsob, ako sa dostať od „predpokladáme“ k „vieme“.
Modelová situácia v praxi: Onboarding
Pozrime sa na napríklad na štandarný proces – onboarding nového zamestnanca. Organizácia môže mať onboarding detailne nastavený. Nový človek dostane uvítací e-mail, harmonogram prvých dní, školenie BOZP, prístupy do systémov, zoznam povinných školení a možno aj „buddyho“. Z pohľadu HR je teda proces pokrytý. A napriek tomu môže nový zamestnanec po prvom týždni odchádzať domov s pocitom: „Vôbec neviem, čo sa odo mňa očakáva.“
A práve tu vzniká priestor pozrieť sa na celý proces cez design thinking. Namiesto toho, aby sme automaticky pridali ďalší dokument, školenie alebo checklist, pozrime sa na onboarding očami človeka, ktorý ním prechádza.
Čo prežíva počas prvých dní? Kedy sa cíti stratený? Ktoré informácie potrebuje a hlavne kedy? Čo mu chýba, hoci si to HR nemusí uvedomovať? Ktoré časti procesu sú užitočné a ktoré existujú skôr preto, lebo „to takto robíme vždy“? Ako a kedy sa do procesu zapájajú ostatní?
Zrazu sa môže ukázať, že problémom vôbec nie je nedostatok informácií. Možno je ich práveže priveľa a zvonku pôsobia chaoticky. Alebo prichádzajú v nesprávnom čase, v zlej nadväznosti. Možno nový človek nevie, na koho sa obrátiť s konkrétnou otázkou. Možno jeho nadriadený vníma podstatu onboardingu úplne inak ako HR. A možno najväčšou bariérou nie je samotný proces, ale neistota, ktorú človek počas prvých týždňov zažíva.
A to sú úplne iné zistenia než odpoveď na otázku: „Ako ešte vylepšíme onboardingový proces?“
Design Thinking stojí za to vyskúšať
Keď zmeníme perspektívu, často sa zmení aj samotná definícia problému. A keď správne pochopíme problém, môžeme začať hľadať riešenia, ktoré majú reálnu šancu fungovať.
Môže pomôcť pri návrhu toho najlepšieho onboardingu pre potreby danej firmy, ale aj celej rady interných HR služieb, rozvojových programov, performance a talent managementu, či motivujúceho nastavenia benefitov.
Design thinking nezačína post-itom. Začína sa zvedavosťou. A otázkou, či naozaj riešime ten správny „problém”.







