Aký by bol váš krátky výťahový „pitch“ o vašej spoločnosti?

EMARK už 25 rokov pomáha firmám robiť lepšie rozhodnutia na základe dát. Spájame biznisové porozumenie s dátovou analytikou, planningom, performance managementom a AI tak, aby výsledkom nebol len pekný dashboard, ale reálny dopad na výkon firmy.

TEN moment, keď vznikla vaša spoločnosť. Ako ste vtedy uvažovali? Boli vaše ambície podobné firme, ktorou je dnes?

Od začiatku som chcel robiť veci, ktoré majú pozitívny dopad na ľudí. Vždy ma najviac bavilo, keď som videl, že naše riešenie niekomu reálne uľahčilo prácu alebo pomohlo firme robiť lepšie rozhodnutia.

V tom sa moje ambície veľmi nezmenili. Zmenil sa len rozsah. Kedysi ma tešilo, keď sme niekomu ušetrili hodiny práce. Dnes ma teší, keď klient vďaka lepšiemu forecastingu, plánovaniu alebo práci s dátami získa miliónové úspory či vyššiu výkonnosť. Pointa je však stále rovnaká: technológia má mať praktický dopad.

Prezraďte niečo o príbehu značky, čo dodnes len málokto vie.

Málokto vie, že aj keď dnes pôsobíme medzinárodne, vo vnútri sa stále snažíme fungovať ako butiková firma. Nechceme mať maniere veľkej IT korporácie, kde sa klient stratí v procese.

Aj pri raste si dávame pozor na to, aby sme boli blízko klientovi, rozumeli jeho situácii a nenechali ho „v štichu“. Často sa nám stáva, že nás klient najprv vníma ako veľmi osobný a flexibilný tím – a až neskôr zistí, že spolupracuje s firmou, ktorá pôsobí v desiatkach krajín. A to je pre nás asi najkrajšie prekvapenie.

Čo je pre vás definícia dobre fungujúcej spoločnosti? Ako sa menil váš pohľad na túto definíciu v čase?

Dobre fungujúca spoločnosť vie dlhodobo vytvárať hodnotu pre klientov, rásť a zároveň si udržať svoju kultúru a vnútorné hodnoty. Nestačí len rásť. Dôležité je, aby firma pri raste nestratila to, čo ju robí silnou.

Časom som pochopil, že každá firma narazí na svoj limit – v ľuďoch, v štruktúre, v systémoch alebo v ponuke. Úlohou lídra je tieto limity včas rozpoznať a priebežne ich posúvať. A za tým všetkým sú vždy ľudia. Firma rastie len tak rýchlo, ako rastú ľudia v nej.

Podnikanie ma veľa naučilo o biznise, ale ešte viac o sebe.

Kým ste boli na začiatku a kým ste dnes? Ktoré fázy vás v priebehu budovania firmy ako lídra najviac posunuli?

Vždy som chcel podnikať. Keď som začínal v roku 2000, nebola to na Slovensku práve najromantickejšia predstava. Slovo podnikateľ znelo skôr podozrivo než inšpiratívne, startupová kultúra prakticky neexistovala a úspech sa často spájal skôr s kontaktmi než s hodnotou.

Aj preto som chcel dokázať, že sa dá vybudovať poctivá, medzinárodne úspešná technologická firma aj zo Slovenska – bez „bohatého strýčka“ a bez zákulisných skratiek. S EMARKom sa nám podarilo priniesť novú úroveň dátovej analytiky, s Inphinity zase prepojiť analytiku, plánovanie a operatívu do jedného funkčného celku.

V jadre som stále ten istý človek – poháňa ma chuť vytvárať zmysluplné inovácie. Len dnes lepšie viem, že líder nerastie cez titul, ale cez to, čo zvládne uniesť, pochopiť a odovzdať ďalej.

Čo z vašej osobnosti je dnes odrazom firmy, ktorú ste vybudovali?

Asi najviac ľudskosť. Nedávno sme si robili internú reflexiu a práve táto vlastnosť vyšla ako jedna z najsilnejších. Úprimne, potešilo ma to, pretože presne to považujem za dôležité aj u seba.

Pre mňa ľudskosť znamená robiť veci naplno, mať vysoké nároky, ale zároveň si zachovať pokoru, rešpekt a schopnosť pozrieť sa najprv na seba. Keď sa niečo nedarí, nezačínam hľadaním vinníka. Začínam tým, čo som mohol urobiť lepšie ja. Myslím si, že aj vďaka tomu má dnes firma kultúru, v ktorej sa dá rásť bez zbytočného ega.

Ktorým svojim vlastnostiam vďačíte za svoj úspech?

Veľmi dôležitá je pre mňa schopnosť rozpoznať príležitosť a konať rýchlo. V biznise nestačí mať dobrý nápad – treba ho vedieť aj zrealizovať skôr, než vám ho niekto vysvetlí na konferencii ako nový trend.

Druhá vec je konzistentnosť. Keď verím, že niečo má zmysel, viem sa do toho zahryznúť a nepustiť, kým to nemá požadovanú kvalitu. A tretia je už spomínaná ľudskosť – bez nej síce možno vybudujete firmu, ale len ťažko vybudujete zdravú firmu.

Čo ste sa ako líder museli naučiť robiť inak, aby firma mohla rásť?

Musel som sa naučiť, že nie všetko musí byť urobené na sto percent. To bolo pre mňa dôležité a úprimne aj trochu bolestivé zistenie. Niektoré veci musia byť špičkové a tam sa oplatí ísť do detailu. Ale veľa vecí v manažmente a raste firmy potrebuje skôr tempo než perfekcionizmus. Inak povedané: niekedy je 80 % dnes lepších než 100 % o tri mesiace. A líder musí vedieť rozlíšiť, čo je čo.

Každý zakladateľ čelí téme „Founders‘ Trap“. Ako ste na tom vy?

Founder vie byť najväčší akcelerátor firmy, ale aj jej strop. To je realita, ktorú si treba priznať.Ja sa dlhodobo snažím fungovať tak, že kritické oblasti najprv pomôžem vybudovať, ale potom sa z nich vedome sťahujem a odovzdávam ich ďalej. Ak chce firma škálovať, founder nemôže zostať úzkym hrdlom všetkého. Musí si udržať víziu, ale zároveň vytvárať priestor, aby rástli aj ďalší lídri.

Aký bol pre vás najťažší moment od založenia firmy po súčasnosť?

 Najťažšie sú pre mňa odchody ľudí, na ktorých stojí veľká časť hodnoty firmy. Nie preto, že by to bol len personálny problém, ale preto, že za tým býva ľudský príbeh, nenaplnené očakávania alebo moment, ktorý sa možno dal zachytiť skôr.

Práve takéto situácie mi najviac pripomínajú, že firma nie je excelovská tabuľka. Je to živý organizmus. A že leadership nie je len o stratégii a raste, ale aj o schopnosti včas vnímať, čo sa deje v ľuďoch.

Hovorí sa, že človek sa najviac učí z vlastných chýb. Ktorú z nich dnes nazývate „skúsenosťou“, len aby menej bolela? 🙂

Najväčšie chyby podľa mňa často nie sú tie, ktoré človek urobí, ale tie, ktoré si včas nevšimne. Niečo podcení, niečo neuchopí dosť skoro, niekde nekoná v momente, keď konať mal.

To sú tie chyby, ktoré bolia najviac, lebo spätne zvyknú vyzerať úplne logicky. Či už ide o zmeškanú príležitosť, slabý signál z trhu alebo frustráciu človeka vo firme, veľa problémov nevzniká z nesprávneho rozhodnutia, ale z neskorého rozhodnutia.

Aké trendy budú definovať váš segment v nasledujúcej dekáde?

 Jednoznačne AI – ale nie ako izolovaná technologická hračka. Skutočný dopad bude mať tam, kde bude postavená na kvalitných dátach, dobrom kontexte a jasnom biznisovom použití.

Firmy budú čoraz menej riešiť len to, ako dáta zobrazovať, a čoraz viac to, ako s ich pomocou lepšie rozhodovať. AI sa stane prirodzeným rozhraním medzi človekom a firemnými dátami, forecasting bude presnejší a planning dynamickejší. Výsledkom bude posun od reportingu k decision intelligence – teda k rozhodnutiam, ktoré sú rýchlejšie, presnejšie a lepšie ukotvené v realite firmy.

Aká je najväčšia lekcia, ktorú vám podnikanie prinieslo?

Podnikanie ma veľa naučilo o biznise, ale ešte viac o sebe. Pomohlo mi pomenovať si, čo ma naozaj motivuje, aké sú moje hodnoty a v akom prostredí viem podať najlepší výkon.

Zistil som, že ma najviac napĺňa vytvárať inovácie, spájať silných ľudí a budovať prostredie, v ktorom sa môžu rozvíjať. A tiež to, že ak sa človek na niečo naozaj sústredí a je ochotný pre to urobiť maximum, dokáže oveľa viac, než si na začiatku myslí.

Druhá veľká lekcia je o ľuďoch: nie vždy sa dá dosiahnuť súlad za každú cenu. Nie vždy je pravda presne uprostred. Leadership je aj o tom, že sa snažíte druhého pochopiť, ale zároveň si zachováte jasnosť v tom, čo je správne pre firmu aj pre hodnoty, na ktorých stojí.

RÝCHLE OTÁZKY x RÝCHLE ODPOVEDE

Som typ lídra, ktorý..sa snaží pomôcť ľuďom rásť, byť úspešní a naplno využiť svoj potenciál.

Na ľuďoch si najviac všímam..ich silné stránky. Dokonalý človek neexistuje, ale skvelý tím sa zložiť dá.

Úprimne viem oceniť..keď niekto robí veci s vášňou, ale bez zbytočného ega.

Najviac ma vie vytočiť..keď si neskoro všimnem niečo dôležité, čo mi potom spätne pripadá úplne očividné.

Chcel by som sa naučiť..menej sa stresovať vecami, ktoré si to nezaslúžia.

Z komfortnej zóny ma vie vyviesť..keď vidím, že niekto dlhodobo nenapĺňa svoj potenciál.

Najlepšia forma relaxu pre mňa je..robiť niečo úplne mimo práce – šport, hudba, rodina, učenie sa niečoho nového. Hlava si pri tom konečne dá refresh.

Film, ktorý si kedykoľvek rád pozriem, je..Top Gun 2. Niektoré veci netreba analyzovať, stačí si ich užiť. 🙂

Keby som bol v práci na jeden deň neviditeľný..pravdepodobne by som robil presne to isté ako teraz. Len by ma bolo menej vidieť, čo by možno niektorým meetingom aj pomohlo. 🙂

Budúcim zakladateľom firiem by som odkázal..aby sa zahryzli a nepustili, ale zároveň si nenechali ego sadnúť za volant. A aby si k sebe našli ľudí, ktorí robia veci srdcom, nie len kalendárom.