O otázkach radikalizácie a prečo sa čoraz viac sa dotýka aj budúcnosti pracovného prostredia sme sa rozprávali s Martinom Pakanom, People & Culture Directorom spoločnosti Orange.
Minulý rok ste v rámci Orange iniciovali prieskum medzi mladými. Čo odhalili odpovede? Sú z vášho pohľadu v niečom alarmujúce?
Áno, uplynulý rok sme realizovali prieskum, v ktorom sme chceli zistiť, ako sa mladí ľudia cítia a čím žijú na internete. Zistili sme, že často hľadajú povzbudenie v online komunitách a u influencerov, ktorí im zároveň podsúvajú toxický obsah.
Práve najnovší prieskum, ktorý sme realizovali na reprezentatívnej vzorke 650 mladých ľudí (500 vo veku 16 – 20 rokov a 150 vo veku 13 – 15 rokov) ukázal silnejúci problém radikalizácie. Tá často začína práve na internete. Nenápadne, pomaly, cez nenávistné až extrémne postoje, ktoré tínedžeri vnímajú len ako zábavu. Až štvrtina mladých sleduje kontroverzných influencerov, ktorí negatívne ovplyvňujú ich názory. Prieskum ukázal, že s online hejtom sa stretlo až 80 % mladých, viac ako polovica ho zažila na vlastnej koži.
Takmer rovnaké % mladých ľudí, čiže tiež takmer 80% sa stretlo s mizogýnnymi naratívmi a mnohí z nich ich už ani nevnímajú ako niečo extrémne. Viac ako polovica mladých (16+) sa už stretla s prejavmi pravicového extrémizmu. Väčšina ho však vníma ako pózu alebo vtip. Iba pätina mladých berie tieto prejavy ako vážnu hrozbu. Štvrtina mladých sa zároveň často cíti nepochopená. Pod tlakom, nepochopené či osamelé sa podstatne viac cítia dievčatá. K pocitu tlaku výrazne prispieva aj online priestor prezentovaný ako realita – tlak na dokonalosť, krásu, výkon, bohatstvo.
V čom sa mení správanie generácie Z v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami?
Asi najvýraznejším rozdielom medzi generáciou Z a predchádzajúcimi generáciami je ten, že technológie sú prirodzenou súčasťou ich života. Toto je prvá generácia, ktorá vyrastala s internetom, smartfónmi a sociálnymi sieťami. Bežne používa platformy ako TikTok, Instagram alebo Snapchat ako hlavný spôsob komunikácie a získavania informácií. Staršie generácie sa technológie učili až v dospelosti. Generácia Z je neustále online, väčšina komunikácie prebieha cez internet a sociálne siete, telefón je pre nich hlavný nástroj na informácie, zábavu aj kontakt s ľuďmi. Vnímame, že byť neustále online a technologicky zručný prináša množstvo výhod, ale zároveň je to spojené aj s rizikami a nástrahami, ktoré môžu ovplyvňovať duševné zdravie mladých, ich správanie sa, vzdelávanie aj konzumácia nevhodného, kontroverzného obsahu.
Bezpečnosť detí a mladých ľudí v online priestore vnímame ako súčasť digitálnej gramotnosti a inklúzie.
Kde vidíte hlavný súvis medzi digitálnym prostredím, zraniteľnosťou mladých a budúcnosťou trhu práce?
Hlavný súvis spočíva v tom, že prostredie internetu a sociálnych médií silne formuje schopnosti, správanie a psychiku mladej generácie. To potom ovplyvňuje, ako budú fungovať v práci a aké zručnosti budú mať alebo im budú chýbať. Vnímame, že digitálne prostredie mení aj ich predstavu o kariére, chcú flexibilnú prácu, preferujú zmysluplnú prácu pre spoločnosť, ktorej hodnoty produkt im dávajú zmysel. Zároveň vnímame ich nové zručnosti pre digitálnu ekonomiku, hlavne rýchle učenie technológií, digitálnu kreativitu a schopnosť pracovať online a globálne.
Prečo si myslíte, že by mali firmy tému radikalizácie začať aktívne riešiť? Nie je to skôr otázka rodiny a školstva?
Sú to spojené nádoby. Rodina aj škola zohrávajú extrémne dôležitú úlohu, ale zároveň autenticky vnímame našu zodpovednosť jasne komunikovať a vzdelávať o výhodách, problémoch a nástrahách online sveta, a zároveň prinášať riešenia, ktoré pomôžu rodičom, školám a celej spoločnosti lepšie kriticky vyhodnocovať informácie, názory a postoje.
DOPAD NA PRACOVNÉ PROSTREDIE A ZAMESTNÁVATEĽOV
Stretli ste sa ako HR líder s prejavmi polarizácie alebo extrémnych názorov priamo na pracovisku? Aký postoj ste zaujali?
Osobne priamo nie, neznamená to však, že takí ľudia medzi nami nie sú pri toľkom počte zamestnancov a rôznorodých charakteroch kolegov. Preto vnímam, že je dôležité o týchto témach hovoriť a priamo aj v práci otvárať podobné otázky.
Myslíte si, že témy ako dezinformácie, extrémizmus či ideologická polarizácia by mali byť už dnes súčasťou firemných diskusií?
Určite áno, pretože doma nie sme nikto iný ako v práci. Svoje názory a postoje si prinášame aj do práce, aj keď v pracovnom prostredí nie sú často tak viditeľné. Hoci sa to navonok nemusí prejavovať, v človeku to je a niektorých situáciách sa to môže prejaviť aj v práci. Z mojich skúseností sa podobné prejavy ukážu napríklad na teambuildingoch, kde spolu kolegovia trávia čas viac neformálne.
Máte ako firma definované hodnotové nastavenie aj v otázkach demokracie, tolerancie a vzájomného rešpektu?
Máme jasne nastavené firemné hodnoty, očakávané a aj nežiaduce formy správania. Takže napríklad veci ako diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu u nás nie sú nikdy akceptované.
PREVENCIA AKO KĽÚČOVÝ NÁSTROJ
Ako pracuje Orange so samotnou iniciatívou vnútri spoločnosti? Pripravujete špeciálne interné projekty alebo programy?
Chceme využiť moment, že naši kolegovia pracujú pre zamestnávateľa, ktorý tieto témy otvára, a tak sme oslovili našich partnerov, ktorých v týchto témach podporujeme, aby pripravili viaceré prednášky a workshopy priamo pre nás. Každý z nás má okolo seba svoje deti, priateľov alebo známych, ktorým by to potom mohlo pomôcť.
Ako zabezpečiť, aby boli firmy v budúcnosti bezpečným priestorom na konštruktívny dialóg medzi rôznymi názorovými spektrami?
Plánujeme viaceré diskusie s odborníkmi, ktorí vedia viesť konštruktívnu diskusiu. Ide o citlivú, ale dôležitú tému, preto k nej treba tak aj pristupovať.
ZODPOVEDNOSŤ (NIE LEN) TECHNOLOGICKÝCH FIRIEM
Ako vnímate zodpovednosť telekomunikačných a technologických spoločností v oblasti šírenia obsahu a digitálnej bezpečnosti?
Ako poskytovateľ internetu a technológií máme prirodzene záujem, aby boli využívané bezpečne a zodpovedne. Svoju komunikačnú silu sa snažíme využívať najmä na podporu edukácie, zvyšovania povedomia o fenoménoch internetu a poskytovaním efektívnych foriem pomoci. Odpoveďou je dlhodobý, rokmi budovaný CSR program beznastrah.online so svojou tematickou stránkou www.beznastrah.online, kampaňami, podporou odborného, bezplatného online poradenstva a nadačnými aktivitami, ktoré zapájajú školy a mimovládne organizácie do tvorby riešení problémov a ich prevencie. Aktuálne zastrešené iniciatívou Spolu nie sme bezbranní.
Bezpečnosť detí a mladých ľudí v online priestore vnímame ako súčasť digitálnej gramotnosti a inklúzie, na ktorú sme si ako na nosnú strategickú oblasť Nadácie Orange zacielili pred piatimi rokmi.
Čo by ste odkázali firmám, ktoré si myslia, že toto „nie je ich téma“?
Samozrejme, že je to aj ich téma. Aj oni sú súčasťou slovenskej spoločnosti a nepomôže nám zatvárať oči pred problémom. Je treba aktívne diskutovať a hľadať cesty ako tieto problémy riešiť. Tento problém však nie je len problémom Slovenska, ale celej modernej spoločnosti.
